Národná kultúrna pamiatka

Bojnický zámok

Bojnický zámok

je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria, leží na západnom okraji mestečka Bojnice.

História :

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku siahajú do začiatku 12. storočia. S určitosťou išlo o kamenný hrad. Prví známi feudálni majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z rodu Hont-Poznan, ktorí sa spolčili s Matúšom Čákom Trenčianskym. Hrad vzápätí prešiel do jeho rúk. Po jeho smrti bol kráľovským majetkom a ako taký viackrát menil majiteľov, patril významným feudálom obdobia gotiky a renesancie. Najskôr Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, pánom z Jelšavy a napokon Noffryovcom, ktorí hrad rozšírili a opevnili. Po ich vymretí pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom Zápoľskovcom, ktorí ho vlastnili od konca 15. storočia až do roku 1526. Hrad prešiel do rúk Thurzovcov, z nich František hrad podstatne rozšíril a opevnil.
Dnešný vzhľad zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci.Z nich posledný Ján Pálffy hrad prestavoval v 1889-1910, skončení druhej svetovej vojny v roku 1945, bol Bojnický zámok zoštátnený. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája roku 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude inštalované múzeum. Tak až 42 rokov po smrti Jána Pálffyho sa splnilo jeho prianie. Bojnický zámok je prístupný verejnosti. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa.

Súčasný stav :

Prvú vážnejšiu prestavbu urobili Noffryovci, po nich hrad prestavali Turzovci a dali mu podobu viditeľnú na kresbách a rytinách hore. Poslední stavitelia boli Pálffyovci. Podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou, ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do niekdajšieho predhradia. Posledným feudálnym majiteľom, ktorého stavebná činnosť dala zámku jeho dnešný vzhľad, bol Ján Pálffy, ktorý začal hrad prestavovať v r. 1889. Až do svojej smrti v r. 1908 sa tvorivo zúčastňoval prestavby. Inšpiroval sa predovšetkým monumentálnymi stredovekými európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loira).
Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená hmota sústredená okolo najstaršieho jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy palácov, kaplnky a veží. Romantickú predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, atík a kovaných detailov. Hrad sa stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku, ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu.

Zdroj : www.wikipedia.sk - Bojnický zámok